Vlastniť psa je skvelé, čo určite potvrdí každý psičkár, avšak vyplývajú z toho aj isté povinnosti a zodpovednosť. Ako sa so psom pohybovať po voľnom priestranstve tak, aby sme neporušili zákon a neohrozovali iných ľudí či zvieratá? V akých prípadoch musí byť pes na vôdzke a kde, naopak, môže byť „na voľno“?
Byť majiteľom domáceho zvieraťa by malo znamenať, že svojho psa veľmi dobre poznáme, a tak vieme, čo od neho môžeme očakávať, poznáme tiež jeho povahu, ako reaguje v rôznych situáciách – a prípadne, nakoľko poslúchne nami zadaný povel.
Medzi majiteľmi psov sa ale nájdu aj takí ľudia, ktorí majú na psíka málo času a nevenujú sa jeho výcviku, alebo takí, ktorých pes trávi väčšinu času sám na záhrade či v koterci. Takýto majiteľ často nevie dobre predvídať správanie svojho zvieraťa, jeho prípadnú agresivitu, pud lovca alebo úteky zo strachu.
Ako väčšina z nás vie, výchova aj venčenie psa je o zodpovednosti majiteľa a z pohybu s ním, mimo náš dom či záhradu, nám vyplývajú aj určité povinnosti. Medzi psičkármi často vynikajú rôzne hádky a dohady ohľadom venčenia bez vôdzky – čiže na voľno.
„Nebojte sa, on vám neublíži.“ Túto vetu často počuť od majiteľov najmä väčších plemien, keď venčia v husto obývanej oblasti na voľno a ich pes sa priblíži k dieťaťu alebo inému psovi. Mnohým ľuďom takáto interakcia nie je príjemná a občas, žiaľ, prichádza k uhryznutiu, bitke psov alebo úteku, ktorý je spojený s ďalšími nebezpečenstvami – napríklad, že túlajúci sa pes spôsobí dopravnú nehodu skokom na cestu a podobne.
Ako sa pohybovať so psom po voľnom priestranstve?
Podľa zákona číslo 282 z roku 2002 je vodenie psa regulované niekoľkými podmienkami.
- Vodiť (venčiť) psa mimo domov alebo súkromnú záhradu môže len človek, ktorý je telesne aj duševne spôsobilý a schopný svojho psa ovládať v každej situácii. Tento človek je povinný nielen predvídať, ale aj predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo iné zvieratá, a musí tiež zabrániť vzniku akýchkoľvek škôd, ktoré by pes mohol spôsobiť. Takže pokiaľ si majiteľ psa alebo iná osoba, ktorá psa venčí, nie je istá, ako zviera zareaguje, je bezpečné a rozumné ho mať na vôdzke, prípadne aj s náhubkom.
- V prípade, že pes je, alebo by mohol byť nebezpečný, môže ho mimo domu či záhrady venčiť len osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, čiže len dospelý človek. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok a byť na vôdzke.
- Za psa je vždy zodpovedný majiteľ psa alebo osoba, ktorá psa práve venčí. Čiže aj pokiaľ pes nie je váš, ale venčíte ho, zodpovedáte zaňho v prípade akejkoľvek situácie vy – preto je veľmi dôležitá zvýšená ostražitosť.
- Pokiaľ psovi nestačí oplotený výbeh, kde je voľný pohyb povolený, prípadne taký výbeh nemá majiteľ psa nablízku, zákon povoľuje aj venčenie na voľno. Samosprávy si však môžu nariadením vymedziť, kde je voľný pohyb psov zakázaný, prípadne tiež, kde je zakázaný vstup so psom. Každému zodpovednému psičkárovi, ktorý sa chce vyhnúť eventuálnej pokute, preto odporúčame zistiť si, aké nariadenia platia v konkrétnej obci či meste. Miesta takto vymedzené musia byť viditeľne označené.
Ako postupovať v prípade, ak pes niekoho napadne?
Pokiaľ nie je nutné okamžité lekárske ošetrenie, majiteľ psa alebo ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu človeku, ktorého pes pohrýzol. Osoba, ktorá nie je majiteľom psa, len ho venčí, je povinná uviesť aj kontakt na majiteľa. Ďalej vzniká majiteľovi agresívneho psa povinnosť ohlásiť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný. Takúto informáciu je nutné podať na mieste v obci, kde je pes evidovaný.
Ďalšie nebezpečenstvá hroziace psovi bez vôdzky
Pri venčení na voľno sa do popredia dostávajú potenciálne nebezpečenstvá, na ktoré musíme byť pripravení – a nie je to len stret s iným psom. Žiaľ, najmä v husto obývaných oblastiach sa čím ďalej, tým častejšie stretávame s rozsypanými otravami pre psy, čo môže nášho štvornohého kamoša stáť aj život. Na vôdzke ľahšie odsledujeme, čo pes žerie, a prípadne tomu zabránime. Pokiaľ sa stane, že odbehne, môže to uniknúť našej pozornosti. Pri venčení v lese zasa hrozí, že sa v psovi prebudí lovecký inštinkt, a keď sa rozbehne za zajacom alebo srnou, nemusí reagovať na privolanie tak ako bežne – môže sa stratiť, alebo byť v horšom prípade zastrelený poľovníkmi, ktorí na to, žiaľ, majú nárok, ak je pes na voľno a bez dozoru.
Za psa aj za jeho výchovu či správanie je plne zodpovedný majiteľ. Práve on by mal svojho zvieracieho parťáka poznať najlepšie, a teda aj vedieť odhadnúť jeho reakcie. Ak však nie je schopný predvídať a nie je 100 % presvedčený, že ho pes poslúchne na slovo v akejkoľvek situácii, mal by v rámci venčenia voliť vôdzku. Ak chce psovi dopriať prebehnutie a voľný pohyb, je nevyhnutné, aby mal pes aspoň košík a neohrozoval ľudí či ostatné zvieratá.
