Mačky nevedú až taký osamelý život, ako sa o nich hovorí. Mnoho zamatových labiek uzatvára pevné priateľstvá s inými mačkami alebo dokonca so psami, túlia sa spolu alebo vymýšľajú rôzne šibalstvá. Existujú však i samotárske typy, ktoré sú neznášanlivé. Ako postupovať, ak je práve toto váš prípad?
Špecifická povaha?
Čo mačka, to osobnosť. Dospelé zviera, ktoré sa ešte nikdy nemuselo deliť o byt s inou mačkou, reaguje vo svojom teritóriu na nového štvornohého člena domácnosti nepriateľsky. Zvlášť z malých mačiatok má veľa zvierat dokonca strach. Preto – ak túžite po viacerých mačkách – je ideálnym prípadom zaobstarať si ich naraz. Áno, ideálnym, čo znamená, že mnohí riešia práve tú situáciu, kedy sa rozhodnú pre nový mačací prírastok dodatočne, alebo sa stanú dobrodincami a uchýlia mačku z ulice, ktorá sa im neúnavne zalieča.
Čo si treba uvedomiť? Že spolužitie viacerých mačiek závisí v prvom rade od nich samotných, až potom od ich majiteľa. Pôvodná mačka, bez ohľadu na povahu, vníma veci inštinktívne – s nováčikom sa bude musieť deliť nielen o životný priestor, ale aj o potravu, pozornosť a lásku majiteľa. Tým pádom sa prirodzene snaží obhájiť si svoje teritórium, od čoho sa odvíja aj zoznamovanie.
TIP
Majiteľ však má v rukách „hladší priebeh“ zoznamovania, a to vtedy, ak si dá záležať na povahových vlastnostiach novej verzus pôvodnej mačky. Dobrého spoločníka predstavuje „rovnaká krvná skupina“. Ak máte doma lenivca, aj prišelec má mať pokojnú povahu, ak energického výmyselníka, nájdite mu aktívneho partnera. Pozor ale, pri dominantných typoch sa odporúča skôr submisívny jedinec.
Prvé zoznamovanie
Do ich prvého stretnutia sa nemiešajte. Naozaj. Nechajte mu voľný priebeh. To, čo však musíte vopred urobiť, je pripraviť „zadné vrátka“, ak bude priebeh zoznamovania veľmi nepriaznivý – čiže možnosť odísť. Pokiaľ majú zvieratá kam utiecť alebo sa schovať, nedôjde k žiadnym vážnym zraneniam. Ak by ste predsa len museli zasiahnuť (pretože aj s tým treba počítať), majte poruke pomocníka – kožené rukavice.
Existuje ešte ďalšie „čo urobiť vopred“ a týka sa prípravy pred prvou vzájomnou konfrontáciou. Aby ste svojmu starnúcemu zvieratku nepokazili jeseň života, keď mu domov prinesiete „nástupcu“, novú mačku udomácňujte v oddelenej miestnosti. Nie každý má však túto možnosť. Vtedy sa odporúča umiestniť ju do prepravky (prípadne obidve, ale každú do osobitnej) a až následne prejsť k zoznamovaniu v podobe blízkej prítomnosti. Nechajte ich, nech sa na seba dívajú, oňuchávajú. Zo začiatku môžu na seba syčať, ale keď sa upokoja a atmosféra sa bude zdať priateľská, vypustite jednu z nich a ak táto neútočí, hneď na to aj druhú. Nezabúdajte – v zálohe musí mať priestor na únik.
TIP
V žiadnom prípade nezanedbávajte starú mačku (inak bude oprávnene žiarliť), ale venujte svoju pozornosť a lásku obom mačkám rovnakým dielom. Pri prvom stretnutí by ste mali dať vašej pôvodnej mačke pocítiť, že je pre vás aj naďalej dôležitá.
Kamarátstvo v nedohľadne?
Ak práve riešite, že napriek rôznym radám a príprave sa mačky k sebe navzájom nemajú, nezúfajte, pretože je to normálne. Môže sa stať, že sa nikdy dostatočne neskamarátia. Nemusia byť 100 % parťáci, aby mohli existovať v jednej domácnosti. Musia sa však tolerovať, hoci každá na inej úrovni. To je to, čo potrebujete medzi nimi (ale aj vami) vybudovať – bezproblémové nažívanie.
Treba však povedať, že prvotná neznášanlivosť môže byť otázkou dní, ale aj týždňov. Zoznamovanie mačiek nemá presné pravidlá a ich reakcie sa rôznia. Prirodzený vývoj udalostí v kombinácii s trpezlivosťou je preto najvhodnejšou metódou. Ako ju zefektívniť? Vytvorením príjemných podmienok na život, dostatku priestoru na zábavu a odpočinok, či zabezpečením miesta, respektíve úkrytu, v ktorom by boli samy a nerušené.
TIP
Kastráciou/sterilizáciou oboch mačiek možno predísť prejavom ich prirodzenej teritoriality a zmierniť tak prípadné agresívne prejavy. Kastrované mačky sú príkladom toho, že už po pár hodinách môže byť po zoznamovaní.
Čo spolunažívaniu mačiek pomáha?
Mačací starousadlík je vo výhode, pretože má domov, nad novou mačkou má v určitom zmysle prevahu a tak sa aj správa – pokiaľ nie je nový člen rodiny podstatne väčší, silnejší alebo sebaistejší. Príkladov rôznorodosti dvojíc je však viacero. Čím sa riadiť a čo prispeje k ich tolerancii?
- Dostatok času na zoznámenie – treba si uvedomiť, že na „nové“ si zvyká nielen pôvodná mačka, ale aj jej budúci spolubývajúci. Práve pre neho môže byť šokom „osobnosť“ mačky, ale tiež iný domov. Aj preto má zmysel držať ho po presťahovaní oddelene.
- Cítiť, ale nevidieť – ak je to možné, mačky na seba pripravte na základe ich pachov ešte skôr, než privediete nový prírastok. Poslúži deka alebo hračka. Alternatívou môže byť difuzér s mačacími feromónmi.
- Vlastná výbava – každá mačka by mala mať svoj pelech, misku, toaletu, hračku a pod. Eliminuje sa tak pocit, že musia o niečo bojovať. Dobré je aj zavedenie rutiny.
- Pozitívna asociácia – akýkoľvek pozitívny posun v zoznamovaní sa snažte spojiť s príjemnou vecou, napríklad jedlom alebo hrou. Sadnite si k nim a obom ponúknite nejakú maškrtku. Pri kŕmení sa im venujte rovnako. Tento rituál upevní ich vzťah.
Dve navzájom cudzie mačiatka, ktoré sa k vám nasťahujú v krátkom čase po sebe, si jedno na druhé väčšinou rýchlo zvyknú, budú sa dobre znášať a hrať aj počas vašej neprítomnosti. Zložitejšie to bude pri „dospelákoch“, avšak ani zďaleka nie stratené. Problém totiž niekedy netkvie vo zvieratách, ale ľuďoch, respektíve v ich prístupe k nim.
Rozpačité reakcie sú prirodzené, aj to, že mačky voči sebe podnikajú drobné výpady. Znamená to totiž, že si na seba zvykajú (aj keď to nevyzerá ukážkovo). Spôsobov „navykania si“ je mnoho, univerzálna metóda pre dobré spolunažívanie preto neexistuje. Čo však existuje, je vaše správanie, ktoré môžete v prítomnosti mačiek ovplyvniť – môžete ich naviesť k svornosti, vzájomnej zhovievavosti a tolerancii. Výsledok? Spokojné zázemie a pokojné prostredie. A, samozrejme, radosť majiteľa.
