Začiatky šľachtenia psov sa na území dnešného Slovenska datujú od 17. – 18. storočia. Chov psov sa na našom území v minulosti orientoval predovšetkým na pracovné plemená, ktoré ľuďom pomáhali pri práci – či už love, alebo pri chove oviec. Dodnes bolo u nás vyšľachtených päť pracovných plemien, ktoré majú využitie v poľovníctve, pri pasení dobytka či love. Viete, ktoré plemená psov to sú a na akú prácu sa v súčasnosti využívajú?
Slovenské národné plemená
Slovenský kopov
Vôbec prvým slovenským plemenom oficiálne uznaným FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je slovenský kopov. Prvé zápisy do plemennej knihy pochádzajú z roku 1940, keď boli zároveň stanovené štandardy tohto psa, ktoré sa v súčasnosti líšia len minimálne. Duriace psy, medzi ktoré patrí aj kopov, sa od nepamäti využívali vo väčšine slovenských lesných poľovných revírov. Ukázalo sa, že práve kopov – pri správnom výcviku a vedení – je dôležitým pomocníkom poľovníkov, a to hlavne v revíroch, kde sa zdržujú diviaky. Svoj výnimočne vyvinutý zmysel pre orientáciu, ostrosť a hlasný prejav využíva na durenie a následné sledovanie diviačej stopy, ako aj dravej zveri. Tomuto tvrdému pracovnému psovi právom patrí označenie slovenské národné plemeno.
V minulosti sa pri jeho chove nekládol dôraz na výzor, ale skôr na poľovné vlohy. Duriace psy museli svoje kvality dokazovať, pretože od nich závisel výsledok poľovačky oveľa viac ako dnes. Typické pre tieto psy boli charakteristické exteriérové znaky alebo farebné varianty, a to v závislosti od územia, na ktorom boli chované. Zovňajšok sa však ustálil na čiernu farbu s pálením.
Tatranský durič
Plemená slovenský kopov, hladkosrstý jazvečík a bavorský farbiar sa stali východiskovými pri šľachtení najmladšieho slovenského plemena nazvaného tatranský durič. Cieľom šľachtenia bolo získať nižšieho psa s posilnenými vlastnosťami pre dohľadanie zveri. Duriče sa využívali pri love najmä v horských revíroch Slovenska. Tieto inteligentné, priateľské psy oplývajú veľkou náruživosťou pri práci. Vďaka svojej fyzickej predispozícii a odvahe pri kontakte so zverou sa stávajú čoraz viac vyhľadávaným poľovníckym plemenom. Sú priateľské voči ľuďom, vyrovnané, temperamentné, no s dobrou ovládateľnosťou, navyše vytrvalé pri práci, s veľmi dobrým čuchom a orientáciou v teréne.
Dobre vedieť
Nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti je nenáročné na priestor a výživu, vzhľadom na veľkosť je ľahko prenášateľné a tiež nemá výrazné, najmä dedičné zdravotné problémy.
Slovenský hrubosrstý stavač
V poľovníctve svoje uplatnenie nachádza aj všestranne použiteľný slovenský hrubosrstý stavač. Oficiálne uznaným plemenom sa stal v roku 1983. Zámerom bolo vyšľachtiť psa poslušného, vhodného pre spoločné poľovačky. Výborne sa hodí na prácu nielen na stope, ale aj vo vode. Chovný štandard z neho robí ideálneho psa pre každého poľovníka. Kopov, durič a stavač, to sú tri pracovné plemená vyšľachtené prioritne pre prácu v oblasti poľovníctva – a svoju nezastupiteľnú úlohu tu majú dodnes.
Plemeno hrubosrstého stavača vzniklo medziplemenným krížením, ktorého základ tvoril weimarský stavač – od neho prebral hrubosrstý stavač sfarbenie a tiež základné charakterové vlastnosti. Slovenský hrubosrstý stavač je silný a odvážny pes, no napriek svojej ostrosti je ľahko cvičiteľný a poslušný, má vyrovnanú povahu, nie je bojazlivý, plachý a ani agresívny.
Slovenský čuvač
Pre potreby v oblasti chovu oviec a dobytka bol vyšľachtený statný slovenský čuvač, pôvodne známy ako tatranský čuvač. Podľa kategorizácie FCI sa radí medzi pastierske a dobytkárske psy už od roku 1965. Čuvač je nádherný a samostatne pracujúci pes, ktorý nachádza uplatnenie nielen pri pasení a strážení dobytka, kde sa dokáže postaviť aj medveďovi, ale aj pri strážení veľkých areálov a odľahlých plôch. Svoje poslanie si plní rovnako svedomito teraz, ako aj v minulosti.
Slovenský čuvač, jeho stavba tela i povaha zodpovedajú horskému typu psa, ktorý má statnú postavu a huňatý biely kožuch. Je to bystré a nesmierne ostražité plemeno, ktoré sa veľmi ľahko pohybuje a zvláda každý typ terénu, navyše za každého počasia.
Vedeli ste, že…?
Prastará tradícia hovorí, že slovenský čuvač sa vždy chová výlučne v bielej farbe, a to z dôvodu, aby sa aj v noci dal rozoznať od dravých šeliem.
Československý vlčiak
Československý vlčiak je jedinečné plemeno, ktoré vzniklo kríženým samice karpatského vlka a psa nemeckého ovčiaka. Oficiálne sa stal slovenským plemenom v roku 1999. Pôvodne mal slúžiť na prácu v armáde a stráženie hraníc, avšak v súčasnosti sa chová najmä ako spoločník. Jeho neobyčajná vernosť pánovi a rodinnej „svorke“ pramení z jeho vlčej krvi. Mať doma polovičného vlka láka čoraz viac ľudí, treba si však uvedomiť, že práve kvôli tomu je náročný na výcvik. Jeho povaha je temperamentná, je to aktívny pes, ktorý vďaka anatomickým prednostiam vlka dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam, má mimoriadne vyvinuté zmysly a dobrú orientáciu v teréne. Pri práci s týmto plemenom je najdôležitejšia dôsledná socializácia psa na človeka a dobrý vzťah s psovodom.
